O tom, čo majú svet umenia a architektúry spoločné a či je možné, aby skutoční ľudia žili v interiéroch na javisku. Architekt Pjotr Kostelov hovorí o tom, ako pochopiť klienta podľa toho, akú hudbu preferuje.
O mojom prvom povolaní. Do architektúry som prišiel zo sveta filmu. Povolaním som scénograf v divadle. Na začiatku svojej kariéry v 90. rokoch som pracoval vo veľkom kine ( "Deti slnka" ) natáčal hudobné videá. Potom som sa začal venovať interiérovému dizajnu a neskôr architektúre architektúra. Takto som sa dostal k tejto profesii
O spoločných črtách filmu a interiérov Najdôležitejšie je, aby každý projekt mal obraz a myšlienku, ktoré sú zrozumiteľné, formulované a verbalizované, aby sa o nich dalo diskutovať. V prípade filmu, divadla a architektúry je to prítomnosť obrazu, umeleckej zložky atď hypervagantne. V opačnom prípade sa môže stať, že architektúra bude nerozoznateľná., bezcharakterné, bez charakteru.
O tom, či je možné žiť v interiéroch "ako z filmu". Rozdiel medzi filmovými a skutočnými interiérmi? Pre mňa v tom nie je veľký rozdiel. Interiéry v kine sú jednoznačne orientované na kameru. Je dôležité, ako kamera vníma tento konkrétny priestor, jeho obsah. Otázka interakcie interiéru s ľuďmi je druhoradá. Myslím si, že dobrý dizajnér dokáže vytvoriť interiér pre život aj pre kino!
Hudba. Má silný vplyv na osobnosť, obchádza všetky racionálne filtre. Ak chcete pochopiť človeka, pochopiť, ako je vám blízky, stačí sa ho opýtať, akú hudbu počúva? Pre mňa osobne je to dôležité kritérium.
Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke
Ako sa Pjotrovi Kostelovovi podarilo zmeniť svoju kariéru z divadelného výtvarníka na architekta? Aké výzvy a príležitosti mu to prinieslo?
Ahoj, chcel by som sa spýtať, ako Pjotr Kostelov zmenil svoju kariéru z divadelného výtvarníka na architekta? Aké sú jeho motivácie a čo ho inšpirovalo k prechodu medzi týmito dvoma odlišnými profesiami? Ďakujem.